Náš tretí dobrovoľnícky pobyt cez portál workaway nás zavial 1 hodinu od Melbourne, do okolia obľúbenej víkendovej wellness destinácie Daylesford. Časovo to vyšlo zrovna tak, že sme našim hostiteľom pomáhali pri finalizačných prácach pred otvorením prístavby, ktorá mala slúžiť ako terapeutické centrum. Týždeň rýchlo ubiehal rôznymi manuálnymi prácami, medzi ktorými sme si stihli spraviť výlet za kengurami na golfovom ihrisku či na magické miesto, ktoré bolo aj námetom filmu – Hanging Rock (film: Picnic at the Hanging Rock).
Priblížil sa deň D, sobota, otvárací večierok s kultúrno-jedacím programom pre približne 50 pozvaných hostí. Martinova ponuka, že by mohol pripraviť sushi, sa domácej pani pozdávala, a tak išla nakúpiť potrebné suroviny. Inak mala zaujímavú taktiku, kedy sa všetky veci súvisiace s prípravou jedla automaticky delegovali na najbližšiu rodinu a známych. A veci sa tak nejak prirodzene udiali a než prišli prví hostia, všetko bolo nachystané.
Sushi sa míňalo jedna radosť, hostia si pochvaľovali. Prístavba bola postavená zo slamených balov, preto sa celý večer niesol v štýle country, domáci pán nalieval víno v slamenom klobúku, sedelo sa na balíkoch zo slamy. Kultúrny program otvoril v podobe debutu mladý nádejný spevák. Jeho vystúpenie však bolo rozpačité a prítomní sa radšej zdržali komentárov, ktoré by prípadne urazili jeho rodičov. Druhé vystúpenie však celý večer skvele vyvážilo. Bluesová naturálna speváčka s klavírnym doprovodom vyvolala emócie, podupkávanie do rytmu a zaslúžený potlesk.
So západom slnka a naliatym vínkom prirodzene plynuli zaujímavé diskusie a večierok ku koncu okorenila pani domáca mini odviazaným tancom okolo tyče.
A čo si Austrálčania pripravili na večierok? Zväčša išlo o finger food – obložené chlebíčky, zapekané mini párky v mini rohlíku, malé vajcové omeletky. Ozajstný kulinársky večer sme však zažili pár dní predtým, pár kilometrov odtiaľ, v butikovom hoteli na neočakávanej večeri, kde sme tentokrát nevarili, ale boli hosťami. Viac v ďalšom blogu nabudúce.